Pod nohami mi praskne rúčka lopatky,
ktorou si dnes škriatkovia stavali
hrad z piesku.
Ani z neho veľa nezostalo.
Prekročím kus plachty,
mesiace bola ich domovom.
Rozvírený prach mi sadá na topánky,
aj na moje pľúca.
Zakopnem o kus betónu,
trčí z neho žlté železo.
Mieri mi na hruď
ako samopal.
Po tejto preliezke rúčkovať
už nebude nikto.
Na mieste, kde ma mali čakať,
kým vyzdvihnem balík s naším jedlom,
ich nájdem:
Dvoje malé papučky s logom Disney
v čerstvej kaluži krvi.
Za zvuku ohňostroja,
ktorý radosť
neprináša,
a sirény,
ktorá život zachrániť
neprišla,
dvíham plyšového zajka
zo sutín ihriska.
Volali sa
Khaled
a Layla.